Linki

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Reč, ktorou som sa rozlúčila s Alex

Ľudia v nás dokážu zanechať rôzne stopy. Niektorí žiadne, iní hlboké. Alex zanechala hlbokú. Táto reč bola napísaná pred necelými dvomi rokmi a mala pre mňa patričný význam...preto je tu.
Milí spolusmútiaci,
 
    Alex som spoznala len pred jedenástimi mesiacmi. Avšak za veľmi krátku dobu sa z nás stali najlepšie kamarátky. Stretnutie s ňou mi obrátilo život opäť do správnych koľají. Jej radosť zo života sa zakrátko usadila aj v mojom srdci. Dúfam,že nielen pre mňa, bola Alex svetlom na konci každého tmavého tunela. Alex bola totiž najveselšia kopa pod Slnkom. Večný optimista. V každej situácii nám dokázala svoju neoblomnosť a maximálnu chuť do života.  Práve preto sme ju prezývali „blázonko“ alebo „slniečko“. Nech sa prihodilo čokoľvek, Alex ostala chladná. Ako Severanka. Jej srdce bolo za každých okolností ako z kameňa. K nikomu sa neviazala viac, než bolo potrebné. Možno práve preto, nemala veľa priateľov a mraky známych. Vždy mala pocit, že jej bláznivú dušičku, nikdy nikto nepochopí. Ale ja som ju chápala a podporovala vo všetkých jej bláznovstvách. Na oplátku našla v mojom živote vždy niečo pozitívne. Niečo, pre čo sa mi oplatilo žiť.  
 
    Veľa ľudí sa v živote riadi istým mottom. Mottom Alexinho života sa stal výrok: „Budem akákoľvek, len nie obyčajná!“ Stotožnila sa s ním rýchlosťou blesku. Aj keď jej rodičom sa to páčilo asi tak, ako mojim. Teda nepáčilo. Vedeli však, že aj keď je „blázonko“, dá sa na ňu spoľahnúť. Avšak Alexino nadšenie pre originalitu nepreletelo jej srdcom ako kométa nočnou oblohou. Všetci sme si to bleskurýchle uvedomili, keď na svoje osemnáste narodeniny šokovala nás všetkých. Priplachtila bez okolkov s novým haky-baky, cikcak účesom a v otrasnom hábite. Tak pomenovala svoj nový imidž, ktorým sa ma okamžite pokúšala ohúriť a nakaziť. Chcela byť síce originálna, ale zároveň chcela, aby hneď každý videl, že my dve, sme proste nerozlučné kamošky s rovnakým vkusom. A viem, že jej tajným snom, bolo stať sa módnou, prípadne aj nemódnou, návrhárkou. Sama nevedela, po čom jej srdce viac prahne.
 
    Ale už sa ňou nestane. Návrhárkou. Módnou, ani nemódnou. Už tu viac nie je. Nie je tu pre Vás, Vážení prítomní, ale ani pre mňa. Na konci každého tmavého tunela už nevidím to svetlo. Tú jej úprimnú radosť zo života. Už tam nie je. Plamienok nádeje vyhasol. Ale Alex si ho nevzala so sebou. Nie. Ten plameň, ktorý mala v sebe, schovala v malých plamienkoch do našich sŕdc. Je len a len na nás, či sa vôbec pokúsime objaviť ich a rozdúchať. Ja určite áno. Som presvedčená, že do našich sŕdc nevložila len plamienok jej radosti zo života. Ale aj jej plamienok večného optimizmu, originality, sily, odvahy, bojovnosti, neoblomnosti, bláznivosti, tvrdohlavosti i múdrosti. To všetko v nás Alex zanechala a určite úprimne dúfa, že jej plamienky nám pomôžu „plávať“ v tomto svete, hoci občas aj proti prúdu. Čo viac si môžeme priať? Alex sa na nás zhora díva a to, čo my zatiaľ len tušíme, ona už dávno vie. Stala sa naším anjelom. Anjelom strážnym.
 
    Chcem Vám teraz zvestovať to, čo Vám vždy chcela Alex povedať, ale bála sa. Teda, čo skutočne miluje. Dúfam, že sa teraz v tom nebi na mňa nenahnevá, lebo aj ja sa tam chcem niekedy dostať. Citujem teda to, čo ukrývala v hĺbke svojho srdca a v zošite s jej módnymi návrhmi:„Milujem Boha, pretože zoslal na tento svet všetko, čo milujem. Milujem svoju rodinu, a nemyslím tým len rodičov, ale aj celú našu obrovskú rodinku, lebo je to moja najväčšia opora a za každých okolností moje útočisko. Milujem Mimi, ale nie ako chalana, ale ako najlepšiu kamošku a  najsuper babu pod Slnkom. Milujem hudbu, lebo mi prináša bláznovstvo do môjho života. Milujem knihy, lebo ma zahŕňajú múdrosťou. Milujem extrémne športy. Kto by odolal adrenalínu v krvi? Ja teda určite nie! A milujem Trenta, lebo je to najúžasnejší chalan v celom vesmíre, aj keď je len kreslený. Takého chalana ako on chcem stretnúť a vydať sa za neho. Milujem celý môj život, lebo je skvelý, ale to len preto, že ja som skvelá.“
 
    Ešte stále ho nevidíte? Že čo? Plamienok nádeje. Plamienky, ktoré Alex zanechala v našich srdciach. Už som si istá, že ich v našich srdciach zanechala. Je tu pre nás. Pre Vás, pre mňa. Navždy. Na konci tmavého, temného tunela už vidím plamienok nádeje. A objavujem plamienky aj v mojom srdci. A vy? Vidíte už na konci Vášho tunela plamienok nádeje? Cítite tie plamienky vo Vašom srdci? Áno, to je Alex. Náš anjel strážny.

Tvorivá dielňa | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014