Bola niekto? Alebo nikto? Nikdy to nevedela. A radšej ani nechcela vedieť.
Poznala toho vždy viac, než chcela. Ale len to, čo nechcela.
Rozmýšľala. Neustále. Príde aj jej chvíľa? Nie pätnásť minút slávy, ale niekto, kto by ju spravil šťastnou.
Na pôdu univerzity vstúpil zvláštne pôsobiaci študent. Jej oči zrazu nedokázali vnímať nič iné.
V tom si uvedomila, že na neho čumí ako na nástenku, kde je napísané, že odpadá jej neobľúbený predmet.
Odvrátila oči. Len ďalší z radu...mám na hlave, ale nie v hlave.
Dni ubiehali, ale jeho už nebolo.
Zrazu za sebou počula plynulú angličtinu a zúrivo si pomyslela: "Už len cudzinci mi na tejto škole chýbali!"
On! Neveriacky sa zvalila na najbližšiu lavičku, ako vrece zemiakov.
Načúvala, o čom sa rozpráva so známymi a v duchu neveriacky krútila hlavou.
Vianočný punč. Čo lepšie pozdvihne náladu?
Počuje za sebou: "Hi!"
Chalan, na ktorého myslela dňom i nocou, od hlavy až po päty punkovo nahodený, jej podáva ďalší punč. Záhadne sa usmieva.
Asi z toho niečo bude :)
Komentáre