Linki

stáli tíško na papieri.

Vedela som, že si ich napísal

ty - láska.

Vedela som, že to myslíš vážne,

asi to ma tak dojalo

predstava ďalších písmeniek

na nadchádzajúcej stránke,

ktoré patria len nám dvom

a napriek tomu budú znieť,

hrať sa s hudbou

splynú s ňou, v nový celok.

Na tom mieste,

kde tak rád stojíš,

kde zo seba dávaš maximum.

Na mieste,

kde Ti doprajem stáť a prežívať

ešte raz to,

čo si prežil

a čo Ťa zjavne ovplyvnilo.

Báseň ma nerozplakala,

vyvolala vo mne len ticho

ticho spomienok

myseľ plnú myšlienok,

ktoré mi stále víria v hlave.

Spomínam na to všetko,

na začiatok

na priebeh

na súčasnosť

na nás.

Ďakujem.