Linki

Esej, ktorá nedobije svet. Zadali nám ju v škole a na dvoch stranách sa mala opierať o niektoré alebo aj o všetky uvedené otázky: Kto som? Čo ma formuje? Čo vo mne myslí a rozhoduje? Po čase sme pochopili, že milý vyučujúci sa v nej chce dozvedieť aj náš názor na zrod a posmrtný život a tak z toho vzišla táto esej, ktorá bola hodnotená...však posúďte sami.

Je to o daždi, o Tebe alebo o mne?

Polepším sa? Zmením sa? Bude to niekedy iné?

Napísal už o Vás niekto pieseň, ktorá má byť verejne prezentovaná? Nuž, o mne (resp. podľa mňa skôr, o nás) áno. Nasledujúci text je reakciou, odpoveďou na text piesne (zatiaľ sa mi dostal do rúk len text)...a keďže pieseň sa objaví na verejnosti, tiež som na ňu chcela reagovať verejne.

Z radu krátkych básní...

Troška nepodarená báseň...

Báseň na bolestivú tému...

Báseň v poviedke.

Napísala som ju 25.02.2004 a čuduj sa svete, stále je aktuálna. Niečo ako báseň.

Mini-poviedka.

Melanchólia, cez ktorú sa Linki pozerá na svet.

Moja mini poviedka...žne úspechy. Nežne ich len vtedy, keď ju čitateľ nepochopí. Aj s tým som sa stretla. A nechápem to, že ju niekto nechápe! Úprimne, pochopili ste ju?

Ľudia v nás dokážu zanechať rôzne stopy. Niektorí žiadne, iní hlboké. Alex zanechala hlbokú. Táto reč bola napísaná pred necelými dvomi rokmi a mala pre mňa patričný význam...preto je tu.